Čokoláda : obsahuje kofeín a podobnú látku teobromin. Obe látky môžu mať za následok vážne problémy so srdcom. Symptómy otravy závisia na množstve a druhu. Obzvášť nebezpečná je horká čokoláda alebo čokoláda na varenie. Smrť malého psa môže nastať už po konzumácii 20 - 30g týchto látok. Pri zjedení menšieho množstva dochádza väčšinou len k žalúdočným a črevným problémom ako je hnačka a zvracanie.

Hrozno a hrozienka : Americké centrum Animal Poisons Control Center /ASPCA/ a britský inštitút Veterinary Poison Information varujú pred podávaním hrozna a hrozienok.
Konzumácia hrozna ťažké symptómy otráv u psov - žalúdočné krče, zvracanie a hnačky. V niektorých prípadoch došlo dokonca k zlyhaniu ladvín. Hrozienka sú dokonca ešte nebezpečnejšie, pretože obsahujú túto látku v koncentrovanej podobe.

Cibuľa - surová, sušená a varená : obsahuje N-propyldisulfid a alylpropylsulfid, ktoré sú pre psa jedovaté. Už stredne veľká cibuľa je pre psa nebezpečná. Toxické látky v cibuli majú za následok hemolýzu / narušenie červených krviniek /. K symptómom patrí hnačka , zvracanie a neskôr nasleduje anémia / chudokrvnosť, bledé sliznice /, anorexia / odmietanie vody a krmenia / a zrýchlená tepová a aj dychová frekvencia.

Cesnak : rovanko obsahuje N-propyldisulfid. Pri konzumácii väčšieho množstva cesnaku ale aj pri dlhodobom podávaní menšieho množstva má táto látka za následok anémiu / chudokrvnosť /.

Avokádo : obsahuje toxickú látku persin. Otrava končí väčšinou smrťou. Symptomy sú poškodenie srdcového svalu, dýchavičnosť, kašel a ascites / vodnatelost/.

Riziká podávania surového mäsa : je dosť v medicine diskutované. Surobvé mäso však obsahuje aj baktérie, ktoré môžu byť aj smrteľné. Prvé nedorozumenie tkvie v tom, že pes sa nemôže nakaziť salmonelou či baktériami coli. Psi sa môžu týmito infekciami nakaziť a dokonca aj zomrieť. Dalšie nedorozumenie spočíva v presvedčení, že baktérie sa usmrtia zmrazením. Zmrazenie ako také tieto baktérie nezničí a ani iné choroboplodné zárodky.

Na základe rôznych testov zistili v Tufts University School of Veterinary Medicine, že vo väčšine prípadov podávania surového mäsa dochádza k deficitom rôznych vitamínov a minerálov ako napríklad vápnik, fosfor a esencialnych mastných kyselín. Mladé zvieratá trpiace nedostkom vitamínu A pomalšie rastú a u starších vznikajú deformácie kostí a neuro choroby.

Surové mäso obsahuje dobré i zlé baktérie ale je bezpečnejšie k varenému mäsu probiotické enzými ako podávať len surové mäso. K vyrovnaniu nedostku vápnika pri podávaní surového mäsa podávajú niektorí majitelia psov kosti - tu však hrozí nebezpečie tráviacich problémov včítane možností poškodenia a zranení sliznice žalúdka a čriev úlomkami kostí.

Tieto problémy istotne eliminuje aj štýl krmenia nazývaný BARF.

Po narodení sú šteniatka bezzubé. Asi po 2 týždňoch začne prvý rast zubov ( dentice ) prerezaním mliečnych rezákov. Vo veku 8 až 12 týždňov má už šteniatko kompletný mliečny chrup.Ten má 28 zubov ( dentes decidui ).
Prezubenie mliečnych zubov na trvalé ( dentes permanentes ) začína v 3-ťom mesiaci života a spravidla je ukončené v 6-tich mesiacoch veku.
Plno vyvinutý chrup má 42 zubov.

Prezubenie je možné vďaka tomu, že bunky tela, ktoré sú schopné rozkadať zubnú hmotu ( odontoklasty ) postupne rozpúšťajú korene mliečnych zubov, aby nové trvalé zuby mohli vytlačiť korunky mliečnych zubov z čeluste. Pokiaľ je proces prezubenia narušený, zostanú mliečne zuby na mieste ( persistujúce mlečne zuby ) a bránia správnemu postaveniu trvalých zubov, pretože obsadzujú ich miesto. Najčastejšie takto bývajú postihnuté špičáky.

Hlavný problém ale spočíva v tom, že trvalý zub je utlačovaný a zatlačený na nesprávne miesto. V najhoršom prípade sa pes kúše do podnebia, kde vznikajú diery, ktoré predstavujú aj veľké riziko infekcie, lebo sa do nich ukladajú aj zvyšky potravy.
Pokiaľ si mladý pes - šteniatko zraní alebo ulomí korunku mliečneho špičáka, je potrebné ho vziať k veterinárovi a čo najskôr a ošetriť. Otvoreným koreňovým kanálikom zraneného zuba prenikajú infekcie a choroboplodné zárodky ku vyvíjajúcemu sa trvalému zubu a hrozí možnosť poškodiť ho.

Rezáky sa menia od 14-teho týždňa ( špičáky asi až od 5-teho mesiaca ) mal by majiteľ kontrolovať svojmu šťeňaťu chrup aby ho mohol vziať k veterinárovi pokiaľ možno včas. Čím skôr sa zasiahne, tým je menšie riziko poškodenia vývoja trvalého chrupu.
Pokiaľ totiž zuby rastú dlho v dvoch radách, môže sa stať, že trvalý chrup sa nevráti sám od seba do správnej polohy aj keď je už mliečny zub preč. Potom už je nutný zásah veterinára, inak môže mať pes problémy celý život. V ojedinelých prípadoch sa môže vyskytnúť dvojité postavenie aj u stoličiek, ktoré sa menia neskôr. Preto je llepšie kontrolovať chrup až do ukončenia prezubenia.